9233 Lipót, Rákóczi u. 42-44. • Tel./Fax: +36 96 674 042
info@orchideahotel.hu

Dejiny Lipótu

Samotná obec je v strede žitného ostrova na pravom brehu Dunaja. Zo žitnoostrovskej cesty (1401 č) odbočením pri Hédervár alebo pri Darnózseli priamo, alebo prejsť popri Halászi,  Püski a Dunaremete sa tam dostanete. Leží 15 km východne od Mosonmagyaróvár a 24km západne od mesta Győr.

 

Jazykovedci sa zhodli že obec pomenujú podľa jednej osoby menom Lipót ktorý bol starostom obce. Podľa Jánosa Hallera mošonskému občanovi Lipoldtovi daroval túto oblasť IV. Béla v roku 1264. neskôr sa jeho meno vyslovuje ako „Lypoldt“ v istých listinách z 14.-15. storočia . V roku 1377 sa objavujú „Lypoldt falva“ ako statok rodiny Hederváriovcou.

Po roku 1521 ho dostal Bakics Pál no po roku 1542 ho dostal od I. Ferdinanda naspäť Hederváry István. Medzy tým občania obce prešli na protestanskú vieru a v rokoch 1630 prebehla rekatolizácia. Počas vojny a častých povodní obyvatelia boli nútený na únik na menšie ostrovy Dunaja, aby po pominutí nebezpečenstva sa mohli vrátiť a svoju dedinu znova postaviť, možno na inom bezpečnejšom mieste. Vieme o troch takých : prvé také miesto bolo terajšie  „Falusziget“ druhé pri mŕtvom ramene Dunaja „macskasziget“ , tu sa našli pozostatky starého kostola a tiež menších  príbytkov. Tretie miesto je terajšia poloha obce, no pre rôzne pohromy, viackrát vybudované.  Také pohromy napr. v roku 1658, 1784, 1831 a 1849 epidémia cholery, v roku 1684 a 1688 pre epidémiu moru zomrelo vyše 200 ľudí. Preto v roku 1731 v cirkevných zápisoch je spomínaných len 241 občanov. V roku 1796  vydaná práca Andrása Vályi  nám poskytuje pravý obraz obce. Maďarská dedina patriaca pod bratislavskú župu statkári G. Viczai a G. Sándor, boli katolíci.  Nachádza sa tu úrodná pôda kde sa urodí veľa kukurice a pšenice  ale aj kapusta. Nachádza sa tu veľa lesov a málo lúk. Hranice týchto úrodných pôd obmýva rieka Dunaj. V miestach Győr a Óvár bývali trhy.

 

V roku 1809 ich sužujú nielen Francúzi ktorý prechádzajú cez dedinu ale aj pôvodne, ktoré dedinu úplne zničili. Veľmi rýchlo sa pozbierali a dedinu znova vybudovali a rozvíjali čo potvrdzuje Elek Fényes ktorý píše, že v roku 1851 už 832 rímskokatolikov a 8 osôb so židovskou vierou, boli obyvatelia dediny „Lipóld“ kde boli krásne pastviny, lúky aj vodné mlyny. Vlastníkmi boli rodiny grófa Viczay a grófa Šándora. Lipót v roku 1884 aj so susednými obcami už patril pod župu Moson. Obyvatelia dediny sa živili hlavne z vody, ktorá ich obklopovala, hlavne rybárstvo. Vylovené ryby predávali na trhoch vo Viedni a v Bratislave . Uživili sa tu aj zlatokopi, podľa vtedajších dát tu žilo 39 zlatokopov, ale pôsobilo ich tu pár ešte aj na začiatku 20. storočia. Známe boli aj vodné mlyny v roku 1782 ich tu bolo 8 a v roku 1885-6. Živili sa tiež aj s prevádzaním ľudí cez vodu, ťahaním lodi a neskôr aj plavbou na lodiach.

 

Veľa ľudí muselo prejsť na poľnohospodárstvo , chov zvierat, záhradkárstvo. Veľa im pomáhali ľudoví učitelia dediny.

 

Na prelome storočia tu bývalo v roku 1900 1007 katolíkov a 11 židov. V roku 1910 dedinu zasiahla 1. svetová vojna , spomínajú na 28 padlých hrdinov.

 

Podrobnejší opis obce pochádza z roku 1929 vtedy Lipót mal 812 obyvateľov.

Obyvatelia žijú v 154 domoch . Z rozlohy 2900ha he 1186 orná pôda, 98 lúk, 282 pastvín, 672 lesov, 5 záhrad, a 550 ostatné. Pôda je pieskovitá, štrková a vodnatá . Dobre sa tu darí rastlinám ako : pšenica, jačmeň, raž, kukurica, zemiaky a mrkva.

V rímskokatolickej základnej škole Makkos Dénes kantor a Keller Kornélia učitelka, v dvoch miestnostiach učili 96 žiakov 6 tried. V obci pôsobili zväz dobrovoľných hasičov, Hangya spotrebiteľské družstvo. V roku 1936 po pri poľnohospodárov tu bolo už 691 majstrov.

2. svetová vojna vyžiadala 17 obetí veľká záplava v roku 1954 zničila celú dedinu Taktiež teraz už niekoľko krát znovu a znovu vybudovaná dedina čaká na hostí a turistov.

Hosti prichádzajúcich z ďaleka privábili hlavne prvé vrty v roku 1968 kde vybudovali kúpaliská okolo vyvierajúcej termálnej vody. V lipóte je známy kostol vysvätení pápežom , s rolohou 204m2 o ktorom sa zmieňujú v spisoch v roku 1722.

 

Významná je aj chránená alej z divých gaštanov ktorá spája Lipót s Darnózseli, a tiež 68 ha  severná oblasť Lipótu kde sa nachádza pri mŕtvom ramene Dunaja.

Prechádzajúc cez dedinu môžeme vidieť pozostatky ľudového staviteľstva.

Množstvo podnikateľov vzrastá. Pôsobí tu viac S.R.O. (Kft.) a tiež viac súkromných podnikateľov. Čoraz známejší je aj pekáreň Lipót, pre svoje vyhľadávané výrobky.

 

Výber športu tvorí futbal, tenis, rybolov a vodné športy. Počas letnej sezóny je tu veľký cestovný ruch .Rôzne reštaurácie, tábory a kúpaliská môžu prijať pár 100 záujemcov na odpočinok a relax.

 

V posledných rokoch prebieha viac rozvoja dediny. Vybudovanie inžinierskych sietí, obnovili cesty, chodníky. Zrekonštruovali kostol, zriadili obecný dom. Rozvoj termálneho kúpaliska   ešte stále prebieha, stále rozširujú plochy vody. Oproti kúpalisku vytvorili termálnu dedinu kde predávajú 3,5 a 6,5 árové stavebné pozemky.

Obrázky
Dejiny Lipótu
Dejiny Lipótu
Dejiny Lipótu
Orchidea Hotel**** Lipót
9233 Lipót, Rákóczi u. 42-44.
Tel./Fax: +36 96 674 042
GPS: 47.860815, 17.463065
info@orchideahotel.hu
www.orchideahotel.hu
Copyright (c) Orchidea Hotel - wellness és családbarát hotel, Szigetköz szívében Lipóton. Minden jog fenntartva.